Kedy bude čas na debaty o životnom prostredí? Keď posledný zhasne?

Autor: Jarmila Tkáčová | 5.3.2012 o 14:34 | (upravené 5.3.2012 o 15:26) Karma článku: 9,69 | Prečítané:  411x

Klíma sa mení, teplota a hladiny morí stúpajú, veľké plochy zeme vysychajú a zároveň sú atakované povodňami, ľudstvo je ohrozené hladom a chorobami. Takto nejako býva modelovaný obraz stavu v našom globálnom životnom prostredí. Na Slovensku dnes sa veľa hovorí o nedostatku práce, o korupcii, či deficitoch demokracie. Kde však zostáva diskusia o prírode a živote?

Ochrana prírody a  tvorba životného prostredia je  dlhodobý  a nákladný proces a výsledky opatrení sa nedostavujú okamžite.  Preto politici zameraní na štvorročné volebné cykly nemajú záujem dôsledne presadzovať dlhodobé opatrenia pre budúce generácie. Preto ani dôsledne nehľadajú peniaze pre prírodu a tie, ktoré majú k dispozícii, nevedia využívať efektívne.  Veď sa len napríklad pozrime, ako je financované nakladanie s odpadmi! Občania platia minimálne dvakrát. Prvýkrát v cene tovaru alebo služby, do cien ktorých sa premieta poplatková politika štátu a druhýkrát v miestnom komunálnom poplatku, ktorý vyrubuje obec. Nesystematické prvky vo forme fondov (Environmentálny, Recyklačný) deformujú poplatkový systém a vytvárajú široké podhubie pre korupčné správanie politikov  od starostov až po ministrov.  Je normálne, aby príspevok z Envirofondu na výstavbu kanalizácie závisel od farby politického trička starostu?! O kupčení s emisnými povolenkami či potvrdenkami o recyklácii vie svoje už asi každý na Slovensku.

Príroda bola  postihnutá environmentálnymi záťažami už v časoch, keď  ľudia dôsledky priemyselnej činnosti nevyhodnocovali a ani nepociťovali.  Obyvateľov  planéty pribúda geometrickým radom a naše potreby a požiadavky na zdroje Zeme rastú raketovým tempom. V 20. storočí sa počet obyvateľov planéty zvýšil štvornásobne, spotreba pitnej vody deväťnásobne, fosílnych palív desaťnásobne.  Konflikt medzi nárokmi ľudí na zdroje a životným prostredím a jeho možnosťami  je čoraz alarmujúcejší.  Môžeme tento trend obhájiť aj v 21. storočí?

Krátkodobé opatrenia na zlepšenie životného prostredia jednoducho nie sú. Sú len dlhodobé, ktoré, ak nebudú akceptované globálne,  nebudú aj tak účinné.  Najlacnejším opatrením je v tomto  prípade jednoznačne prevencia. Preto ako základné opatrenie je nevyhnutné čo najskôr začať s vytváraním ekologického povedomia už od útleho veku a zvyšovať citlivosť obyvateľstva na kriminalitu v životnom prostredí. Najschodnejšou cestou je zavedenie náuky o ochrane prírody už na prvý stupeň základných škôl. Okrem toho potrebujeme zrozumiteľnú dlhodobú  koncepciu štátnej environmentálnej politiky a jasné pravidlá vo vzťahu ochrany prírody a vlastníckych vzťahov.

V ochrane prírody nás čaká mnoho výziev - pripraviť sa na klimatické zmeny, profesionalizovať ochranu prírody, zachovať pôvodné druhy živočíchov a rastlín, zastaviť úpadok biodiverzity, účinne brániť luxusnému biznisu s chránenými živočíchmi a rastlinami,   zastaviť vysúšanie krajiny  a obnoviť prirodzený kolobeh vody.  Potrebujeme environmentalizovať všetky rezorty, kvalitný plán odpadového hospodárstva, zónovať pásma ochrany, nanovo definovať a vymedziť chránené územia, prekopať sankcie za ohrozovanie a poškodzovania životného prostredia, vrátane trestných a mnohé ďalšie opatrenia.  Bez funkčného ministerstva životného prostredia či prírodných zdrojov to nebude možné. A bez záujmu  a tlaku verejnosti nepomôže ani Chuck Norris.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?